drop veľký – Otis tarda

Medzinárodné súvislosti

Drop fúzatý obýva pravdepodobne najširší areál rozšírenia spomedzi všetkých ohrozených vtákov, s výskytmi od atlantických prímorských oblastí v Ibérii a Maroku až po pobrežie Tichého oceánu v Číne, čo je približne 10 000-kilometrové rozpätie areálu.

Celosvetová populácia v súčasnosti činí približne 44,000 až 51,000 jedincov (Palacin & Alonso 2008). Veľká väčšina tejto populácie - asi 38,000 až 47,000 - žije v Európe. Najväčšie subpopulácie sa nachádzajú v Španielsku, na juhu Ruska a na Veľkej uhorskej nížine. V Španielsku žije viac než polovica celosvetovej populácie (cca. 30,000 jedincov). Z členských krajín "Memoranda o ochrane a manažmente stredoeurópskych populácií dropa fúzatého" má najväčšiu populáciu dropov Maďarsko s početnosťou približne 1,378 jedincov, po ňom nasledujú Ukrajina a Rakúsko.

Distribution of the Great Bustard open in Google Earth (requires Google Earth installation)

Tabuľka: Odhad početnosti populácií dropa fúzatého v Európe v rokoch 2004 a 2008. Dáta z roku 2004 boli zozbierané na medzinárodnom vedeckom sympóziu o dropovi v Illmitzi (Rakúsko) v septembri 2004. Dáta z roku 2008 boli zozbierané na medzinárodnom vedeckom sympóziu o dropovi "Second Meeting of the Great Bustard MoU" v Feodossia (Ukrajina) v novembri 2008.

Drop fúzatý (Otis tarda) je stepným vtákom. Fosílie dokazujú, že na začiatku posledného zaľadnenia sa dropy vyskytovali na polárnych stepiach Strednej Európy. Súbežne s rozširovaním lesov v Európe sa ich životný priestor zmenšoval. Po rozsiahlom stredovekom odlesnení sa im opäť začalo dariť a stali sa bežným javom v poľnohospodárskej krajine. Najväčšie rozšírenie dosiahli v 17. a 18. storočí. Okolo roku 1800 dropy hojne obývali veľké poľnohospodárske plochy Európy a hniezdili od Anglicka a Škótska až po Dánsko a južné Švédsko. Najsevernejší bod ich výskytu v Rusku sa vtedy nachádzal o 500 km severnejšie ako dnes.

Postupne ako sa upustilo od stredovekého systému obrábania pôdy v trojročnej rotácii, sa začali stenšovať aj potravové zdroje dropov. Od polovice 19. storočia sa poľnohospodárstvo premenilo na intenzívne poľnohospodárstvo. Neskôr boli postavené vzdušné elektrické vedenia so stredným a vysokým napätím. Populácie dropov v dôsledku týchto zmien utrpeli veľké straty, niektoré subpopulácie dokonca úplne vymizli. Ako prvé vymreli populácie na západnom okraji rozšírenia (Anglicko, 1845) a na severe (Švédsko, 1862), kde boli navyše klimatické podmienky nepriaznivé. Pred niekoľkými rokmi sa však Anglicko pustilo do rozsiahleho programu reintrodukcie dropov.

(cierna línia; 45,000 km²) vo východnom Rakúsku (A; 8.649 km²), Madarsku (H; 22.195 km²), Slovensku (SK, 10.176 km²) a v Ceskej republike (CZ; 3.971 km²). Extenzívny výskum bol prevedený v siedmych hlavných študijných oblastiach Westliches Weinviertel (WW), Marchfeld (MF), Rauchenwarther Platte (RP), Heideboden (HB), Parndorfer Platte (PP), Mosonszolnok (MS) a Hanság (HA); zdroj: Raab et al. (2010).

The West Pannonian population of the Great Bustard showed a marked decline in numbers from a total of at least 3,500 individuals in 1900 to about 130 in 1995. Factors implicated in this decline are habitat changes caused mainly by agricultural transformations and the development of human infrastructures (particularly high and medium voltage power lines), but also hunting pressure. As a result of intensive and cross-border protective measures the population recovered from the low in 1996 to a population of at least 442 individuals in winter 2011/2012.

Within the last years, the West Pannonian population of the Great Bustard has increased significantly. That means the number of females has increased from 80 in 1996 to more than 200 in 2011.Also the number of males has increased during the same period, from 50 individuals to around 130.

Rakúska populácia dropov sa vyskytuje na severozápadnom cípe tretieho najväčšieho európskeho zhluku dropov žijúceho na Veľkej uhorskej nížine. Sústreďuje sa okolo provincií Western Weinviertel, Marchfeld a Rauchenwarther Platte v Dolnom Rakúsku, ďalej v Heideboden, v Parndorfer Platte a v areáli Hanság / Seewinkel v Burgenlande.

Početnosť rakúskej populácie klesla z 700-800 jedincov v polovici 20. storočia (1942) na 150-170 v roku 1970 a 1972, následne ďalej klesala na asi 100 jedincov zaznamenaných v roku 1978. Historické minimum dosiahla pri počte asi 60 jedincov na konci storočia. Po opätovnom nevýraznom raste v početnosti a znovuobsadení rakúskych hniezdnych území expanziou cezhraničnej populácie dropov v západnom Maďarsku sa populácia ustálila s početnosťou do 210 jedincov pozorovaných v hniezdnom období roku 2008.

Since 1995 numerous special Great Bustard protection fields have been created within the framework of ÖPUL (Austrian programme for an environmentally appropriate, extensive and natural habitat friendly agriculture). During the years 1995 to 2000, their extend was around 300 ha and has increased to around 5.000 ha since 2003. Within the last years, also the number of Great Bustards living in Austria has increased to approximately 259 individuals (breeding time 2010).

In the period since 1990, populations in two Austrian areas increased markedly, in the Heideboden and the Western Weinviertel. In the Hanság, Parndorfer Platte and Rauchenwarther Platte areas the populations remained more or less stable at a low level over the same period. In the Marchfeld area the population decreased drastically from 25 to 6 individuals from 1990 to 2000, subsequently stabilising at a low level and most recently beginning to show a slight upward trend again. In the Vienna basin south of the river Danube small breeding populations persisted into the second half of the 20th century. Only individual breeding occurrences now remain on the Rauchenwarther Platte. Not counting this site, there were more than 100 bustards in the Vienna basin around 1940; numbers dropped to only 2 individuals in 1990 and the population has become extinct since.

Source: Raab et al. (2012) and own data.

In December of 2002, around 200 Great Bustards were counted in Austria for the first time in a long period, because part of the Hungarian and Slovakian populations close to the border were staying in the attractive wintering grounds of Burgenland. In January and February of 2004 numbers even rose to 219 birds, 176 out of which were counted in northern Burgenland alone. At the same time a further 32 bustards stayed on the Hungarian side close to the border, making the total for the West-Pannonian population, i.e. the cross-border Austro-Hungarian-Slovak-Czech population 251 Great Bustards in winter 2003/04.

In February 2012 a total of 442 bustards were observed. Winter numbers of the West-Pannonian population therefore increased from 129 in 1995/96 to at least 442 in 2011/12. That many Great Bustards could not be observed in that region for 30 years! During the past winters nearly the whole West-Pannonian population of Great Bustard could be found in the attractive wintering grounds of Burgenland and Lower Austria. Long since a good deal more than 300 bustards could be found in Austria for the last few winters.