Medzinárodné súvislosti

Drop fúzatý obýva pravdepodobne najširší areál rozšírenia spomedzi všetkých ohrozených vtákov, s výskytmi od atlantických prímorských oblastí v Ibérii a Maroku až po pobrežie Tichého oceánu v Číne, čo je približne 10 000-kilometrové rozpätie areálu.
Celosvetová populácia v súčasnosti činí približne 44,000 až 51,000 jedincov (Palacin & Alonso 2008). Veľká väčšina tejto populácie - asi 38,000 až 47,000 - žije v Európe. Najväčšie subpopulácie sa nachádzajú v Španielsku, na juhu Ruska a na Veľkej uhorskej nížine. V Španielsku žije viac než polovica celosvetovej populácie (cca. 30,000 jedincov). Z členských krajín "Memoranda o ochrane a manažmente stredoeurópskych populácií dropa fúzatého" má najväčšiu populáciu dropov Maďarsko s početnosťou približne 1,378 jedincov, po ňom nasledujú Ukrajina a Rakúsko.

Rozšírenie dropa fúzatého v Európe a početnosť populácií v roku 2008

Drop fúzatý (Otis tarda) je stepným vtákom. Fosílie dokazujú, že na začiatku posledného zaľadnenia sa dropy vyskytovali na polárnych stepiach Strednej Európy. Súbežne s rozširovaním lesov v Európe sa ich životný priestor zmenšoval. Po rozsiahlom stredovekom odlesnení sa im opäť začalo dariť a stali sa bežným javom v poľnohospodárskej krajine. Najväčšie rozšírenie dosiahli v 17. a 18. storočí. Okolo roku 1800 dropy hojne obývali veľké poľnohospodárske plochy Európy a hniezdili od Anglicka a Škótska až po Dánsko a južné Švédsko. Najsevernejší bod ich výskytu v Rusku sa vtedy nachádzal o 500 km severnejšie ako dnes.
Postupne ako sa upustilo od stredovekého systému obrábania pôdy v trojročnej rotácii, sa začali stenšovať aj potravové zdroje dropov. Od polovice 19. storočia sa poľnohospodárstvo premenilo na intenzívne poľnohospodárstvo. Neskôr boli postavené vzdušné elektrické vedenia so stredným a vysokým napätím. Populácie dropov v dôsledku týchto zmien utrpeli veľké straty, niektoré subpopulácie dokonca úplne vymizli. Ako prvé vymreli populácie na západnom okraji rozšírenia (Anglicko, 1845) a na severe (Švédsko, 1862), kde boli navyše klimatické podmienky nepriaznivé. Pred niekoľkými rokmi sa však Anglicko pustilo do rozsiahleho programu reintrodukcie dropov.

V období od r. 1990, populácie v dvoch rakúskych oblastiach výrazne vzrástli, konkrétne v Heideboden a  Western Weinviertel. V oblastiach  Hanság, Parndorfer Platte a Rauchenwarther Platte  zostali v rovnakom období viac menej stabilné na nízkej úrovni. V oblasti  Marchfeld poklesla populácia drasticky z 25 jedincov v r. 1990 na 6 jedincov v r. 2000, následne prišlo k stabilizácii a v poslednej dobe populácia začína mierne rásť. V oblasti viedenskej panvy južne od rieky Dunaj prežila malá hniezdiaca populácia  do druhej polovice 20. storočia. Iba ojedinelé hniezdenie sa vyskytlo v oblasti  Rauchenwarther Platte. Okrem tejto oblasti hniezdilo viac ako 100 dropov v oblasti viedenskej panvy v r. 1940; počet poklesol na 2 jedince v r. 1990 a odvtedy populácia zanikla.

Prvý krát po dlhej dobe bolo v decembri 2002 sčítaných okolo 200 dropov fúzatých v Rakúsku, pretože časť maďarskej a slovenskej populácie zostalo blízko hraníc v atraktívnom zimovisku v Burgenlande.
V januári a februári roku 2004 dokonca vzrástol počet na 219 vtákov, 176 z nich bolo samostatne spočítaných v severnom Burgenlande. V rovnakom čase bolo 32 dropov sčítaných v Maďarsku v oblasti blízko hraníc, takže početnosť cez-hraničnej rakúsko-maďarsko-slovensko-českej populácie v zime 2003/2004 bola 251 jedincov. Toto číslo vzrástlo na 396 jedincov v zime 2008/2009. Táto vysoká hodnota bola dosiahnutá iba v mesiaci december z dôvodu, že niektoré dropy ostali mimo ich typických zimovísk. Vo februári 2009 bolo pozorovaných „iba” 376 dropov. Počet zimujúcich dropov západo-panónskej populácie vzrástla zo 129 jedincov v 1995/96 na najmenej 376 jedincov v 2007/08. Vo februári 2007, 2008 a 2009 sa takmer celá západo-panónska populácia dropa fúzatého vyskytovala na atraktívnom zimovisku v Burgenlande a dolnom Rakúsku. Za posledné 3 zimy je možné nájsť viac ako 300 zimujúcich dropov v Rakúsku.

Detailné informácie o vývoji populácie dropa fúzatého v Rakúsku, ako aj celej západo-panónskej populácie je možné nájsť v publikácii Raab et. Al (2010), ktorá bola publikovaná v marci 2010 vo vedeckom časopise spoločnosti BirdLife Austria „Egretta”. Je tam možné nájsť aj informácie o realizovaných projektoch.
Citácia: Raab, R., Kollar, H. P., Winkler, H., Faragó, S., Spakovszky, P., Chavko, J., Maderič, B., Škorpíková, V., Patak, E., Wurm, H., Julius, E., Raab S. and Schütz, C. (2010): Die Bestandsentwicklung der westpannonischen Population der Großtrappe, Otis tarda Linnaeus 1758, von 1900 bis zum Winter 2008/2009. Egretta 51: 74-99.

Egretta v marci 2010 (pdf, 1,2 MB)

Početné informácie a obrázky je možné nájsť v ilustrovanej knihe„Die Großtrappe in Mitteleuropa. Erfolgreicher Schutz der westpannonischen Population“ od autorov Raab, R., Kovacs, F. J., Julius, E., Raab, S., Schütz, C., Spakovszky, P. a Timar, J, ktorá bola vydaná v r. 2010 v rámci LIFE projektu v náklade 1500 kusov. Náklady na tlač boli financované  partnerom projektu Austrian Power Grid AG.

Citácia: Raab, R., Kovacs, F. J., Julius, E., Raab, S., Schütz, C., Spakovszky, P. und Timar, J (2010): Die Großtrappe in Mitteleuropa. Erfolgreicher Schutz der westpannonischen Population. APG, Wien, 304 S.

Ilustrovaná kniha „Die Großtrappe in Mitteleuropa. Erfolgreicher Schutz der westpannonischen Population“:

Časť 1: väzba (1,2 MB)
Časť 2: vnútro (16,5 MB)